Priamo z Ukrajiny píše náš riaditeľ Stano Bielik, ktorý navštívil ukrajinskú pobočku ADRA a zúčastnil sa distribúcie humanitárnej pomoci priamo v teréne.
Spolu s partnermi z ADRA Japonsko sme prekročili hranice vo Vyšnom Nemeckom, aby sme sa v Mukačeve stretli s našimi kolegami z ukrajinskej kancelárie ADRA.
Za nami nasleduje ďalší kamión pomoci, ktorý sprevádza kolega Ľudo. To len aby sme neprišli s prázdnymi rukami.. Zastavili sme na benzínke v Mukačeve, čo bola chyba – auto som už nenaštartoval a museli sme ho odtiahnuť na lane. Prostredie mimo EÚ ho evidentne vydesilo a zaťalo sa ako Balámova oslica.
Distribúcia balíkov pomoci v Mukačeve.
Cestou sa v Mukačeve rozozneli sirény a vyhlásený bol ďalší letecký poplach. Nikto tomu však nevenoval pozornosť. Ľudia si naň už zvykli. Možno aj preto, že rakety až sem zatiaľ nedoleteli.
Dnes sme tu asistovali pri distribúcii humanitárnej pomoci. Naša dodávka s balíkmi pomoci zaparkovala v centre pomoci utečencom v Mukačeve. Hneď sa utvorila dlhá rada ľudí, a nasledovala kontrola dokladov, registrácia, a podpisovanie preberacích dokumentov. Naše 15 kilogramové krabice sú pre seniorov a ženy s malými deťmi naozaj ťažké. Nik sa však nesťažuje. Vraj čím ťažšie, tým lepšie.
Hneď vedľa nás varia dobrovoľníci z ADRA Ukrajiny pre zhruba 700 ľudí denne. Potraviny dostávajú zo zásielok, ktoré im posielajú naši kolegovia z ADRA Česko. Dnes bola kapustnica, kus chleba, kaša a voda so sirupom.
Z kancelárie ADRA v Mariupole ostali len trosky
Riaditeľ ADRA Ukrajina, Nikita Anatolij Valentynovič, prišiel do Mukačeva ako utečenec. Počas bombardovania Mariupoľa sa Nikita a jeho kolega Roman stihli včas evakuovať na západ Ukrajiny. Chceli by sa vrátiť, ale nemajú kam. Kancelária je v troskách a rovnako aj ich domy.
ADRA dodávka dostala taktiež plný zásah a už aj stihla zarásť uprostred mínového poľa, odkiaľ ju už veru nik neodtiahne.
Z kancelárie v Mariupole ostali iba ruiny.
Nikita a Roman so svojimi rodinami našli dočasné útočisko v sanatóriu uprostred lesa, neďaleko mesta Mukačevo v Zakarpatskej oblasti. Spolu s nimi tu žije ďalších 150 presídlencov. Nikita predal auto, aby tak pre potreby utečencov mohol narýchlo zrekonštruovať opustené budovy sanatória. Svoje dočasné útočisko v nich našlo viac ako 150 ľudí z okolia Kyjeva, Charkova, Mariupoľa a iných miest. Na pár nocí som sa zaradil medzi utečencov aj ja, a spolu s nimi som si vyskúšal ubytovanie v sanatóriu.
Roman svoj súčasný stav opisuje asi takto: „Osobné straty a vlastnú budúcnosť teraz radšej neriešime. Radšej sa plne sústreďujeme na koordináciu a distribúciu humanitárnej pomoci.“
Tak som sa aj ja naplno zapojil do pomoci a zrazu sa mi vlastné starosti zdajú tiež akési bezvýznamné.
Zima sa však nezadržateľne blíži a mnohí z nich sa už nemajú kam vrátiť. Tak tu sedíme s našimi ukrajinskými a japonskými kolegami a mudrujeme, ako im čo najúčinnejšie pomôcť. Lebo zima sa nás opýta, čo sme robili v lete.“
EN 
SK