Naša cesta do prihraničných oblastí Ukrajiny pokračuje.
„Sem do prihraničnej oblasti sa dostane len veľmi málo pomoci. Keď o niečo žiadame, dostaneme obyčajne odpoveď: Ste príliš blízko frontovej línii,“ povedala nám starostka obce Jampiľ, ktorá nás po ukončení distribúcie materiálnej pomoci pozvala na čaj. Náš tím pod vedením Romana z ADRA Ukrajina, koordinátora projektu, dopravil pomoc až sem do Jampiľa. Osobne sme ju odovzdali do rúk ľudí, na ktorých všetci zabudli. Obec pripravila zoznam a pozvala tých, ktorí utiekli z okolitých obcí len s pár vecami a našli tu dočasné útočisko. Väčšinu skupiny tvorili ženy, ktoré sa musia postarať aj o svoje deti. Okrem balíkov potravín a hygienických potrieb, na ktoré nám poskytla prostriedky ADRA Veľká Británia, sme pri príležitosti MDŽ odovzdali miestnym ženám špeciálne balíky. Tie pre ne pripravili zamestnankyne a dobrovoľníčky z nášho centra pomoci v Trenčíne. Ukrajinskí dobrovoľníci z bratislavského centra pomoci Kto pomôže Ukrajine Aupark zase pripravili balíky so šatstvom. Niekoľkým rodinám, ktoré žijú vo veľmi ťažkých podmienkach a nemajú plynové kúrenie, sme odovzdali aj piecky na tuhé palivo, na ktoré nám poskytla prostriedky ADRA Japonsko. Keď takto pospájame sily a zdroje, vieme pomáhať najúčinnejšie, a to je našim cieľom.
Je ťažké počúvať príbehy týchto ľudí. Mnohé ženy majú svojich mužov na fronte a denne čakajú na nejakú správu, niektoré sú už vdovy. Dočasné útočisko našli v tejto malej obci, kde sa cítia relatívne bezpečne. Hovoria, že nevedia, či ich domy ešte stoja, alebo vedia, že už zhoreli a niet sa kam vrátiť. Nutne potrebujú podporu a psychologickú pomoc, pretože už je toho na ne priveľa. A prečo úplne neodišli? „Tu v tomto kraji sme doma. Nemáme kam ísť. Čakáme, kedy sa to skončí, a zase sa vrátime domov. Verím, že náš dom ešte bude celý,“ povedala nám pani Daria z neďalekej dediny Družba, ležiacej na hraniciach.
Sprievodcu nám robí Valentín, veselý starší pán v maskáčoch. Až neskôr vysvitlo, že je v jednej osobe koordinátorom ADRA, miestnym pastorom cirkvi Adventistov a slúži aj ako kaplán v nemocniciach pri lôžku chorých a ranených. „Som strašne unavený. Dennodenne žiť v tomto strese je hlavne psychicky veľmi náročné. Ale sme tu a pomáhame, ako sa len dá.“ Valentín pozná miestne pomery a riziká, ale hlavne potreby ľudí. Každý ho tu pozná, a aj vojaci na kontrolných postoch ho s úctou zdravia. Náš malý konvoj ADRA tak prechádza bez problémov tam, kam by sme sa za iných okolností len ťažko dostali.
Modlitebňu cirkvi Adventistov premenil na centrum pomoci a humanitárny sklad. Dnes čakáme príchod kamiónu s humanitárnymi balíkmi, na ktoré nám prispel náš donor Japan Platform. Ako to do ich kostolíka pomestíme? „Nebojte sa, miesta máme dosť. Na prízemie zmestíme celý kamión, a druhý do sály na poschodí,“ uisťuje nás Valentín. Miestna cirkev má okolo 60 členov, ale ostali tu už len starší ľudia. Mladí utiekli do bezpečia.
Sme radi, že sa pomoc dostala až sem. Poskytovať pomoc v takýchto podmienkach je veľmi zložité. Keď však počujeme príbehy týchto ľudí, vidíme na vlastné oči ich životnú situáciu a potreby, dáva nám to celé zmysel.
Ďakujeme
EN 
SK