Slovensko sa zapojilo do programu vysielania humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok pod hlavičkou „EU Aid volunteers“, a tak bude môcť už o pár týždňov vyslať prvých ľudí na svoju „misiu“ do krajín, ktoré postihla humanitárna kríza. Ich motivácie a očakávania od dobrovoľníckeho pobytu sú rôzne, preto musí byť vysielajúca organizácia pripravená na všetko.
Vo všeobecnosti dobrovoľníci a dobrovoľníčky vykonávajú svoju „prácu“ z mnohých pohnútok a dôvodov zadarmo. Môže ísť o: získavanie vedomostí alebo rozvoj zručností, túžbu spraviť niečo pre spoločnosť, ale i nadväzovanie vzťahov. Humanitárnymi dobrovoľníkmi nie sú bezradní či osamelí mladí ľudia bez skúseností, ale sú nimi často práve skúsení komunitní lídri, zdravotníci, pedagógovia, programátori, manažéri v produktívnom veku. Skrátka ktokoľvek, kto má potrebu robiť niečo, čo vedie ku spoločenskej zmene a zmierneniu chudoby. Hoci tisíce kilometrov od domoviny. Zem je guľatá a naša solidarita s blížnymi v núdzi na odľahlých kontinentoch je dnes potrebná viac, ako kedykoľvek predtým. Inak nás čoskoro v Európe dobehnú problémy, ktoré zatiaľ sužujú post-konfliktné a nízko-príjmové krajiny.
Budovanie kapacít u humanitárnych neziskoviek
Riešeniu humanitárnych kríz sa prostredníctvom prípravy a vysielania ľudí do terénu venuje európska dobrovoľnícka iniciatíva „EU Aid Volunteers“, ktorej súčasťou je aj organizácia ADRA Slovensko vďaka projektu HVM (Humanitarian Volunteering Management). ADRA spolu so Slovenskou katolíckou charitou a tromi desiatkami ďalších humanitárnych a rozvojových mimovládnych organizácií je členkou Platformy MVRO. Veľká časť z nich doteraz vysielala do rozvojových krajín rozvojových dobrovoľníkov a dobrovoľníčky. Vďaka podpore zo strany EÚ a ich dobrovoľníckej iniciatíve „EU Aid Volunteers“ možno teraz vysielať junior a senior dobrovoľníkov a dobrovoľníčky aj do oblastí, postihnutých príradnou katastrofou či spoločenským konfliktom. Vyžaduje si to však iný typ manažmentu (a to nielen v oblasti bezpečnosti).
Práve v spoločenstve podobne zmýšľajúcich a konajúcich organizácií z Platformy MVRO možno teraz budovať kapacity v oblasti manažmentu humnitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok. Slovenská ADRA totiž nadobudla vedomosti a skúsenosti počas prípravy školení a mentoringu v rámci HVM projektu, a rada ich odovzdáva ďalej. Odhaľovanie motívov a očakávaní pred odchodom na „misiu“, predvýjazdové vzdelávanie a budovanie motivácie pre celý cyklus dobrovoľníctva boli jeho podstatné časti.
Netreba azda ani zdôrazňovať, že motivácia dáva odpoveď na otázku – prečo ľudia vykonávajú svoju prácu, napĺňajú ciele organizácie, pokračujú či dokonca napredujú vo svojom výkone. Pochopenie príčin motivácie, ako aj možnosti jej ovplyvňovania je pre efektívne vedenie pracovníkov i dobrovoľníkov a využitie ľudského potenciálu veľmi dôležité. Existujú dva typy motivácie – vnútorná a vonkajšia. Vnútorná motivácia odkazuje na vykonávanie niečoho, pretože je to vo svojej podstate zaujímavé alebo príjemné (dobrovoľníci sa tešia z priebehu aktivít v teréne) a vonkajšia motivácia odkazuje na vykonávanie niečoho, čo vedie k jednoznačným výsledkom. Kvalita odvedeného výkonu sa preto môže líšiť – podľa toho, či človeka motivujú vnútorné alebo vonkajšie dôvody. Vnútorná motivácia sa ukázala ako dôležitý jav v oblasti vzdelávania a učenia sa nových vecí.
Motívy a očakávania dobrovoľníkov pred misiou
Najčastejšie motívy a očakávania dobrovoľníkov a dobrovoľníčok sú podľa dostupných výskumov: pocit sebanaplnenia a zmysluplnej obete (25 %); láska k blížnemu, dávanie a prijímanie milosrdenstva (29 %); pocit užitočnosti a potrebnosti (15 %); vytváranie a prijímanie sociálnych kontaktov (12 %); získanie istých skúseností (8 %); citové a vedomostné obohatenie (7 %); možnosť vykonávať zmeny v spoločnosti (3 %); ale i objavenie v sebe novej skrytej dimenzie (1 %).
V rámci manažmentu humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok je ešte viac dôležité poznať motívy kandidátov a kandidátok na „misiu“, keďže ide o náročnejší pobyt – v regióne, kde sú obmedzené dodávky bezpečnej a pitnej vody, elektriny, jedla, bezpečia a pohodlia atď. Humanitárni dobrovoľníci a dobrovoľníčky totiž majú za úlohu (samozrejme spolu s ďalšími skúsenými kolegami a kolegyňami z partnerských organizácií v teréne) pomáhať práve tam, kde prebieha humanitárna kríza v dôsledku zemetrasenia, tajfúnu, povodní, zosuvov pôd, extrémneho sucha, či vojnového konfliktu, občianskej vojny.
Všetky aspekty treba poznať, zvážiť vopred a pripraviť sa na takúto situáciu. Podľa toho následne upraviť a nastaviť reálne motivácie a očakávania od pobytu – ako na strane jednotlivých kandidátov, tak na strane organizácií. Hlásiaci sa ľudia uvedú všetky potrebné informácie v ich motivačných listoch, ktoré môže organizácia využiť pri hodnotení prihlášok svojich potenciálnych dobrovoľníkov (a potom počas pohovorov a rozhovorov). Na základe poznania motivačných potrieb môže mimovládka zabezpečiť účinné umiestnenie nových ľudí do aktivít, ktoré zodpovedajú ich potrebám, a zároveň spĺňajú požiadavky na dobrovoľníka od hosťujúcej, teda prijímajúcej organizácie. Súčasť manažmentu humanitárneho dobrovoľníctva tkvie v poznaní motívov všetkých zúčastnených, čo pomáha organizácii udržať spokojnosť ľudí, ako aj predchádzať konfliktom.
Povinná stáž a orientácia v rámci vysielajúcej organizácie
Dobrovoľníci a dobrovoľníčky mimovládok by mali byť posielaní ta, kde už ich terénni pracovníci a pracovníčky dlhodobo pracujú, teda poznajú lokálne potreby tamojších obyvateľov a partnerských organizácií. Majú napozeranú a zažitú miestnu kultúru, náboženské a etnické normy, tradicície a zvyklosti, ale majú zanalyzované aj bezpečnostné riziká. To je v rámci časti o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci u vyslaných mladých ľudí mimoriadne potrebné.
Rovnako je na tom s analýzou lokálnych potrieb a prípravou v rámci manažmentu humanitárnych dobrovoľníkov i ADRA Slovensko. Jej doterajší dobrovoľníci a dobrovoľníčky sa rozhodli pracovať na projekte, pretože mohli odovzdať svoje vedomosti miestnym organizáciám a pomôcť tak konkrétnym prijímateľom pomoci. Zároveň si tak mohli doplniť skúsenosti a zručnosti priamo podporou miestneho personálu hosťujúcej organizácie v denných aktivitách a interakciách s komunitami v teréne. Aj to sa nachádzalo v zozname ich motívov a očakávaní od dobrovoľníckej „misie“. Šlo o učenie sa v nových prostrediach a skupinách ľudí (vnútorne presídlených ľudí v Gruzínsku, členov rómskej komunity v Albánsku, obetí tajfúnu na Filipínach, sociálne vylúčených rodín v Keni, začínajúcich aktivistov na Ukrajine, migrujúcich ľudí v Libanone, traumatizovaných ľudí po vojne v Bosne a Hercegovine atď.).
Zároveň medzi motiváciami a očakávaniami zaznievajú často dôvody ako: získanie nových kontaktov; zmena v osobnom živote; prispenie ku zmene situácie v chudobnejšom regióne; solidarita s núdznymi; možnosť cestovania po inom kontinente a spoznanie novej kultúry, jazyka, zvykov a tradícií; nadobudnutie praxe po absolvovaní vysokoškolského štúdia. Toto všetko sa dá odčítať počas pohovoru s potenciálnym kandidátom či kandidátkou na dobrovoľnícku pozíciu, alebo potom počas následnej stáže v mimovládke pre samotným výjazdom.
Často sa však zo strany vysielajúcej organizácie podceňuje alebo úplne vynecháva tento proces orientácie a predvýjazdovej stáže (ako súčasti prípravy na dobrovoľnícky pobyt), ktorý by mal zabezpečiť riaditeľ organizácie či dobrovoľnícky koordinátor v pozícii mentora. Výhody sú pritom tak jasné: Prenos poznatkov; Zvýšenie dôvery v organizáciu; Zvýšenie nadšenia dobrovoľníka; Vyhnutie sa budúcim problémom. Orientácia počas stáže v rámci vlastnej vysielajúcej organizácie by mala obsahovať minimálne tieto zložky: štruktúra a opis humanitárnych programov a projektov organizácie (ako aj cieľov, aktivít a cieľovej skupiny a komunity, v rámci ktorej majú dobrovoľníci a dobrovoľníčky neskôr fungovať); očakávania aj obavy od dobrovoľníkov pred odchodom; štruktúrovaná náplň práce; vysvetlenie vnútornej politiky, pravidiel a postupov; postup hodnotenia dobrovoľníckych aktivít; oboznámenie sa s bezpečnostnými rizikami, núdzovými postupmi a bezpečnostným manuálom atď.
Odhaliť patologické motívy
Ešte raz sa treba zastaviť pri téme motívov, ktoré mladých ľudí vedú k humanitárnemu dobrovoľníctvu. Pre koordinátorov a mentorov vysielaných humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok je dôležité pri vstupných pohovoroch, ale aj neskôr pri pozorovaní a hodnotení ich vykonanej dobrovoľníckej práce: sledovanie, resp. odhalenie potenciálnych patologických motívov. Môže ísť o súcit, vedúci k degradácii klienta, resp. prijímateľa pomoci; služba prameniaca z pocitu povinnosti, morálneho záväzku; túžba obetovať sa, tzv. sebazničujúci typ človeka – samaritána; osobné nešťastie, s ktorým si uchádzač nevie dať rady a preto chce v dobrovoľníckej službe hľadať rovnováhu alebo kompenzáciu. K patologickým motívom možno radiť aj osamelosť a z nej prameniacu túžbu po priateľstve; pocit vlastnej dôležitosti a nenahraditeľnosti; nedostatok sebaúcty a s tým spojenú túžbu stretnúť ešte „úbohejších“ ľudí, ale tiež túžbu ovládať iných a uplatňovať svoj vplyv.
Neraz sa stalo, že vyslaný mladý človek sa v nedávnej minulosti rozišiel so svojou partnerkou a vo vyslaní na „misiu“ do zahraničia hľadal možné riešenie, teda zabudnutie na ľúbenú osobu. Počas pobytu však bol nesústredený, mal pnutie byť stále na internete a sledovať aktivity bývalej priateľky na sociálnych sieťach, alebo utápať žiaľ v lacnom alkohole či hľadaní jednorázových dobrodružstiev medzi miestnymi ženami. Toto je v rámci dobrovoľníctva v krajinách tretieho sveta absolútne neprípustné. Naviac u humanitárneho typu dobrovoľníctva, nakoľko miestni ľudia sú postihnutí traumami po prežití nejakej udalosti – spúšťača humanitárnej krízy (či uť je to ozbrojený konflikt, hladomor, alebo prírodná katastrofa). Tie treba zmierňovať a liečiť, nie využiť vo svoj osobný a nečestný prospech.
Pôsobenie motívu (vnútornej pohnútky určitého správania a konania človeka smerom k naplneniu zadaného cieľa) trvá tak dlho, pokým sa nedosiahne vytýčený cieľ alebo záujem – teda dovtedy, pokým sa nedosiahne očakávané uspokojenie. Motív ako príčina určitého správania človeka tak individualizuje jeho prežívanie, dáva mu psychologický zmysel. Mentori v rámci manažmentu humanitárneho dobrovoľníctva musia s týmito motívmi obozretne pracovať. So zlými motívmi v hlave môžu dobrovoľníci totiž narobiť v teréne viac škody, ako dobra. Preto je naozaj dôležité sa motiváciám a očakávaniam, ako aj obavám vyslaných mladých ľudí venovať pred odchodom na misiu. Práve oni budú totiž ako Ambasádori EÚ pod záštitou “EU Aid volunteers” iniciatívy pomáhať riešiť situáciu tisícok núdznych ľudí v post-konfliktných oblastiach.
Vyhnúť sa fenoménu „voluntourism“
Niekedy sa dobrovoľníctvo (v angličtine „volunteering“) zamieňa s pojmom „voluntourism“ (akýsi dobrovoľnícky turizmus za biedou do exotiky). Do voluntourismu je takmer vždy zapojená skupina idealistických a privilegovaných cestujúcich, ktorí majú výrazne odlišný socio-ekonomický status, ako tí, ktorým pomáhajú, či slúžia. Často vstupujú svojimi aktivitami do lokálnych komunít s malým alebo žiadnym povedomím či pochopením histórie, kultúry a spôsobu života miestnych ľudí. Všetko je zamerané len na potrebu znižovania chudoby. Tento fenomén, žiaľ, hrozí aj u humanitárneho dobrovoľníctva, keďže budúci „EU Aid volunteers“ budú vysielaní do regiónou, kde je najviac očividná chudoba v dôsledku prírodného nešťastia či ľuďmi zapríčineného konfliktu.
Etika rôznych podôb voluntourismu je rozoberaná v akademickom aj mimovládnom kruhu, dotkla sa takisto projektu HVM v časti osvety a informovania o humanitárnom dobrovoľníctve. Je nastolená otázka, či dovolenka v exotickej krajine pre jedincov, ktorí si to môžu finančne dovoliť, spôsobuje želané dobro v rozvojových krajinách, alebo ešte viac prehlbuje stereotypy o „spasiteľských komplexoch“ bohatších potomkov bývalých kolonizátorov z európskeho „bieleho kontinentu“. Akokoľvek obdivuhodne altruisticky takéto dobrovoľníčenie vyzerá, problém s voluntourismom bude naďalej spájaný s túžbou dobrovoľníka nadobudnúť novú skúsenosť v novej/exotickej krajine, ktorá sa však nie vždy musí viazať na napĺňanie skutočných potrieb prijímajúcej komunity.
Napríklad v turisticky zaujímavých oblastiach v Kambodži dochádza k zneužitiu detských domovov (často dokonca s falošnými sirotami) v rámci fenoménu: „voluntourism“. Turisti sú totiž lákaní na návštevu detských domovov za účelom dobrovoľníctva, či už vo forme venovaného času alebo financií. Z inštitúcií na ochranu ohrozených detí sa tak stávajú nástroje pre získavanie finančných zdrojov. Cudzí návštevníci v mnohých prípadoch nie sú podrobení žiadnemu vstupnému kontrolnému rozhovoru a predvýjazdovému tréningu, ba dokonca bývajú ponechaní so zraniteľnými deťmi osamote. V takýchto domovoch býva tiež zvykom udržiavať zámerne zlé životné podmienky – z dôvodu vyvolania (u návštevníkov, dobrovoľníkov, voluntouristov) väčšieho súcitu a vôle podporiť fundraising a ďalšie dobrovoľnícko-turistické návštevy. Slovenské dobrovoľnícke pobyty sa takémuto „voluntourism“ smerovaniu zatiaľ úspešne vyhýbajú.
Ako zvýšiť motiváciu u humanitárnych dobrovoľníkov
Úspech riadenia ľudských zdrojov (a teda aj manažment dobrovoľníkov a dobrovoľníčok) je založený na flexibilite, profesionalite, komunikácii a etike vo vysielajúcej, ako aj v prijímajúcej organizácii. Zároveň by mal byť posilnený dostatočnou motiváciou vyslaných ľudí do rozvojových krajín. Mnoho riadiacich osobností jednotlivých mimovládnych organizácií podceňuje plánovanie ľudských zdrojov, teda proces zabezpečenia správnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok (ktorí budú zodpovedne a efektívne plniť stanovené úlohy, zároveň reprezentovať danú organizáciu v zahraničí), ako aj ich prípravu na výjazd/misiu – čo je chyba.
Predvýjazdová príprava humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok zastáva významné miesto v manažmente dobrovoľníctva (nielen v rámci HVM projektu, ktorého je ADRA Slovensko súčasťou). Získané vedomosti i zručnosti, nadobudnuté ešte na Slovensku počas stáže, orientácie vo vysielajúcej mimovládke a predvýjazdového školenia, potom mladí ľudia bezpochyby využijú v teréne. V rámci dobrovoľníckej iniciatívy „EU Aid volunteers“ ide o niekoľko povinných prípravných modulov, ako napríklad: Princípy a priority humanitárnej pomoci; medzinárodné humanitárne právo; fungovanie Európskej únie, jej inštitúcií, konkrétnych aktivít i intervencií vo svete; manažovanie osobnej bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (plus psychologická prvá pomoc u stresu alebo vyhorenia); projektový manažment s ohľadom na životný cyklus projektov v rámci humanitárnej misie, medzikultúrne učenie, zásady komunikácie a informovania o humanitárnej problematike v médiách, plus otestovanie vedomostí v simulovanom cvičení.
Ak chce dobrovoľnícky koordinátor a/alebo mentor efektívne viesť a motivovať spolupracovníkov či dobrovoľníkov, musí poznať postup motivačného procesu, musí dešifrovať v pracovných aktivitách motívy, hodnoty, záujmy, ako aj individuálne potreby týchto ľudí. Dôležitým predpokladom účinnej motivácie je dbať o to, aby každá úloha bola dokončená, aby hodnotenie dobrovoľníckemu výkonu zodpovedalo vopred stanoveným kritériám. Všetky tieto položky musia byť zaznamenané v dokumentácii a vyslaný mladý človek ich musí spoznať ešte pred svojím výjazdom do rozvojovej krajiny. Mentor nesmie zabudnúť aktívne počúvať, dobrovoľníka podporovať v činnosti, sledovať jeho aktivity, pomáhať mu pri riešení problémov, pričom vždy je priestor pre spätnú väzbu a pochvalu – ak je cieľ naplnený, aktivita dovedená do úspešného konca.
Humanitárni dobrovoľníci a dobrovoľníčky neprinášajú do rozvojovej krajiny finančnú pomoc. Ich možnosti sú samy osebe obmedzené – pokiaľ ide o časový horizont pôsobenia a implementáciu aktivít, systémové riešenia problémov, prebratie zodpovednosti za humanitárnu misiu a aktivity v konkrétnej post-konfliktnej oblasti. Dôležitý a dôveryhodný je však okrem odhodlania a expertízy aj „symbolický“ a sociálny kapitál humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok. Spolu s vysielajúcimi i prijímateľskými organizáciami totiž reprezentujú svoju vlastnú (priamu alebo nepriamu) úlohu – v záujme: prispieť k naplneniu Globálnych cieľov a ukončeniu globálnej chudoby, ktorá často nadväzuje na ľuďmi zapríčinené konflikty, ktoré prešli do humanitárnych kríz a držia tak milióny ľudí nespravodlivo v núdzi.
Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: ADRA tím, projekt HVM
Poznámka: Projekt HVM (Humanitarian Volunteering Management) sa realizuje vďaka finančnej podpore Európskej Únie v rámci „EU Aid Voluneers“ dobrovoľníckej iniciatívy.
Článok bol pôvodne publikovaný v Charita 3/2018.
EN 
SK