Pomáhať núdznym v oblastiach, ktoré sa zmietajú v humanitárnej kríze, možno i formou vysielania humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok priamo na miesta, postihnuté vojnou, zemetrasením či tajfúnom. Samotnému vyslaniu však predchádza dôsledná príprava, na ktorej si ADRA Slovensko dáva mimoriadne záležať.
Do dobrovoľníckej iniciatívy „EU Aid volunteers“, ktorú pred časom spustila Európska komisia, sa zapojila ako prvá slovenská mimovládka aj humanitárna a rozvojová organizácia ADRA Slovensko. Bol to logický krok, keďže sa budovaniu zmysluplného dobrovoľníctva doma, ale i vo svete dlhodobo venuje. Doteraz pripravovala mladých ľudí na svoje „misie“ do tzv. rozvojových krajín. Nedávno svoje portfólio rozšírila o manažment humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok. Projektová manažérka ADRA Slovensko, Alena Horváthová, v rozhovore približuje, ako vyzerá celá príprava na takýto dobrovoľnícky pobyt v krajine, sužovanej humanitárnou krízou.
Prečo sa Európska komisia pustila do projektu prípravy a vysielania humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok formou iniciatívy „EU Aid volunteers“?
Európska komisia ako hlavný donor projektu svojím sloganom: „We care. We act.“ vyjadruje svoj cieľ dostatočne jasne – treba zasahovať všade tam, kde si prírodná katastrofa či spoločenský konflikt intervenciu vyžaduje. Lebo sa to týka nás všetkých a i na Slovensku by sme mali byť solidárni k núdznym. A to stále, nielen raz do roka – v predvianočnom období. Každoročne totiž udalosti typu tajfúnov, povodní, extrémneho sucha, zosuvov pôdy, zemetrasení vojnových konfliktov či občianskych vojen pripravujú o strechu nad hlavou, potravu, prácu, bezpečie a možnosť zaopatrenia rodiny milióny obyvateľov predovšetkým v krajinách Globálneho Juhu.
Aký je váš osobný príbeh v oblasti dobrovoľníctva?
Už počas školy a následne popri práci som sa zapájala ako dobrovoľníčka do rôznych aktivít doma i v zahraničí. Tento rok som bola napríklad pomôcť s programom študijnej podpory detí v Indii, minulý rok som sa zapojila do zbierky potravín pre núdznych na Slovensku. V ADRA Slovensko som dva roky manažovala projekt HVM (Humanitarian volunteering management), ktorý buduje kapacity mimovládok, ktoré by radi pripravovali a vysielali humanitárnych dobrovoľníkov do post-konfliktných krajín.
Ako konkrétne môžu takíto dobrovoľníci a dobrovoľníčky (zväčša mladí ľudia) pomáhať v rámci humanitárnej pomoci?
Táto pomoc sa líši v závislosti od krajiny, do ktorej poputujú. Presnú náplň práce dobrovoľníka vždy dohadujeme s partnerskou prijímajúcou organizáciou, do ktorej dobrovoľník ide v závislosti od ich potrieb a aktuálnej situácie. Vyslaný človek je potom zapojený do poskytovania efektívnej pomoci, teda zabezpečovania základných potrieb na prežitie u obetí katastrofy, záchrany životov, ako aj následnej obnovy krajiny, ale tiež do predchádzania podobným situáciám.
Koľko dobrovoľníkov a dobrovoľníčok ste doteraz do tzv. rozvojových krajín ako ADRA Slovensko vyslali?
Vyslali sme (pod hlavičkou SlovakAid) dvadsaťštyri ľudí do komunít vnútorne presídlených ľudí v Gruzínsku, členov rómskej komunity v Albánsku, obetí tajfúnu na Filipínach, sociálne vylúčených rodín v Keni, začínajúcich aktivistov na Ukrajine, migrujúcich ľudí v Libanone, traumatizovaných ľudí po vojne v Bosne a Hercegovine atď.. No šlo o rozvojových dobrovoľníkov a dobrovoľníčky. Ich náplň práce i samotná príprava sa líši od tej, ktorú absolvujú vhodní kandidáti v rámci humanitárneho dobrovoľníctva. Tak, ako sa líši okamžitá humanitárna pomoc od dlhodobej rozvojovej spolupráce, tak sa aj misie vyslaných ľudí líšia.
Spomenuli ste Gruzínsko, ktoré má za sebou vojnový konflikt s Ruskom spred desiatich rokov, tento rok tam boli voľby. Ako môže tejto post-sovietskej krajine pomôcť Slovensko prostredníctvom dobrovoľníctva?
V Gruzínsku je pre dva zamrznuté konflikty vysoký počet vnútorne presídlených osôb, tzv. IDPs. Momentálne máme dobrovoľníka v Tserovani blízko Tbilisi – v mieste, kde žije od roku 2008 v dvoch tisíckach domov viac ako osemtisíc takto presídlených ľudí a ich potomkov. Pôsobí v organizácii For Better Future (v preklade „Za lepšiu budúcnosť“), ktorú tvoria samotné presídlené ženy. Prevádzkujú napríklad chránenú dielňu na výrobu originálnych emailových šperkov. Náš dobrovoľník Martin sa stará o podporu a lepšiu viditeľnosť aktivít tohto sociálneho podniku, propagáciu jeho myšlienky a výrobkov. Tiež má na starosti voľnočasové aktivity a výučbu angličtiny u miestnych detí. Vďaka svojim skúsenostiam z oblasti PR a HR v týchto dňoch pripravuje plán stretnutí, kde by nezamestnanú mládež a ďalších dospelých bez práce naučil, ako efektívne napísať žitotopis a motivačný list, ako sa pripraviť na pracovný pohovor, ako zlepšiť komunikačné zručnosti. Oblastí na zlepšenie a tém, do ktorých sa môže dobrovoľník so svojou expertízou zapojiť, je naozaj stále veľa.
V rámci iniciatívy „EU Aid Volunteers“ (a projektu HVA – Humanitarian Volunteers in Action) vyšlete o pár týždňov dobrovoľníkov a dobrovoľníčky aj do Albánska. Aké máte skúsenosti s touto krajinou?
Vďaka výbornej spolupráci s partnerskou organizáciou ADRA Albánsko sme tam mohli v minulosti vyslať hneď niekoľko dobrovoľníčok. Vždy náplň práce záležal od diskusie s partnerskou organizáciou a potrieb komunity. Vďaka predvýjazdovej príprave a mentoringu sa toľko neobávame o bezpečnosť. Dostávame vždy pozitívne správy z pobytov. Teraz sme tam mali dobrovoľníčku Veroniku, ktorá pracovala v obci Fushe-Kruje s miestnymi sociálne vylúčenými deťmi v oblasti inkluzívneho vzdelávania a animátorstva. Nedávno sa tamojší malí aktivisti a aktivistky vydali na pochod dedinou a hlásali slogan: „Dua Shkolle!“ (v preklade: „Chcem školu!“), čím dali všetkým dospelým najavo, že na vzdelaní im záleží a nemožno nad nimi lámať palicu. Jej práca a motivovácia rómskych chlapcov a dievčat k pravidelnej školskej dochádzke prináša svoje ovocie.
Ktorej humanitárnej kríze venovali ľudia zo Slovenska najviac pozornosti a kde ste vyslali dobrovoľníkov alebo dobrovoľníčky vy?
Stále je nám blízka Ukrajina, a teda aj tamojšia kríza, kde sme sa tiež ako ADRA angažovali v rámci humanitárnej pomoci, rozvojovej spolupráce v podobe budovania kapacít občianskeho sektora aj vysielania dobrovoľníkov. I teraz sme tam vyslali jednu dobrovoľníčku. Ďalšia sa nám nedávno vrátila z Filipín, ktoré si začiatkom novembra pripomenuli päť rokov od vyčíňania supertajfúnu Haiyan. Náš riaditeľ tam bol takisto dva mesiace dobrovoľníčiť. ADRA vytvorila verejnú zbierku na pomoc pri obnove krajiny, do ktorej sa ľudia na Slovensku aktívne zapojili. Venovali sme sa vzdelávaniu rybárov a prevencii, aby opakované katastrofy (v dôsledku zmeny klímy) v budúcnosti nespôsobili toľko škody a strát na ľudských životoch.
Ako teda vyzeral v praxi spomínaný projekt manažmentu humanitárneho dobrovoľníctva HVM, do ktorého ste boli zapojení i vy v ADRA Slovensko?
Projekt bol postavený tak, aby pomohol prijímajúcim organizáciám zlepšiť ich procesy a systém manažovania humanitárnych dobrovoľníkov. Pre tento účel boli pripravené tréningy na témy, ako: bezpečnosť v teréne; zisťovanie potrieb organizácie a logistika dobrovoľníkov; vedenie dobrovoľníkov a zvyšovanie povedomia o humanitárnych projektoch. Organizáciám pri vypracovávaní interných dokumentov (bezpečnostného manuálu, evakuačného plánu, komunikačnej stratégie atď.) a podkladov, potrebných pre certifikáciu, pomáhali experti z vysielajúcich organizácií formou online mentoringu. Naša ADRA patrila práve medzi vysielajúce mimovládky.
Projekt HVM skončil. Čo sa bude diať po jeho absolvovaní?
V lete naša ADRA získala zatiaľ ako jediná v SR certifikát od EK na vysielanie humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok cez iniciatívu „EU Aid Volunteers“ ako bezpečná a kvalitná vysielajúca organizácia. Projekt HVM bol zameraný na vybudovanie interných kapacít zapojených organizácií (v tomto prípade ich bolo desať). V pokračujúcom projekte HVA (Humanitarian volunteers in Action) už ide o samotné vysielanie a prijímanie skúsených junior a senior humanitárnych dobrovoľníkov. Tých vyberieme v týchto dňoch a pocestujú do hosťovských organizácii v júli 2019.
Z čoho pozostáva predodchodová príprava u vybraných ľudí pred ich samotným vyslaním?
Vybraní kandidáti sú oboznámení s problematikou humanitárnej pomoci a intervenciami EÚ v krajinách, kde prebehla alebo prebieha humanitárna kríza – či už zapríčinená ľudským konaním alebo prírodnou katastrofou. Samostatný modul je venovaný bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, dobrovoľníci sa oboznámia so zásadami a bezpečnostnými pravidlami, i možnými scenármi pri evakuácii. Dôležité je tiež porozumieť projektovému manažmentu organizácie a implementácii humanitárnych projektov priamo v teréne. Bez oboznámenia sa s medzikultúrnou citlivosťou, ale aj s PR a spôsobom komunikácie by to tiež nešlo – keďže správy z humanitárnej misie treba podávať – nielen blízkym a vlastnej organizácii, ale i médiám, donorom a širokej verejnosti. ADRA Slovensko ešte vyžaduje u dobrovoľníkov dvojmesačnú predvýjazdovú prax priamo v našej kancelárii, aby porozumeli cieľom a aktivitám organizácie.
Aké by mali byť želané výstupy programu „EU Aid Volunteers“?
Už počas online mentoringu a dobre nastaveného monitoringu vieme pracovať spolu s dobrovoľníkom na kvalitnom napĺňaní cieľov pobytu, na ktorých sme sa pred vyslaním spolu dohodli. Dobre pripravený a realizovaný dobrovoľnícky pobyt by mal byť prínosom pre všetky zapojené strany, teda nielen pre samotného vyslaného človeka, ale aj pre vysielajúcu a prijímajúcu mimovládku. Pričom netreba zabúdať na samotných lokálnych ľudí – prijímateľov pomoci. Samozrejme, v regióne, zmietanom humanitárnou krízou, sa môže všeličo zvrtnúť a pobyt je mimoriadne náročný, treba sledovať veľa faktorov naraz. Ale projektové chyby, neželané situácie, kultúrne prešľapy aj bezpečnostné riziká sa dajú eliminovať práve kvalitným manažmentom humanitárnych dobrovoľníkov.
Ako predchádzať neefektívnemu dobrovoľníctvu mimo krajín EÚ?
Odčítaním skutočných potrieb organizácie, rozpoznaním motivácie dobrovoľníka pred výjazdom, kvalitnou prípravou dobrovoľníckej misie ešte pred jej začatím, a následne jej monitorovaním. A hoci to môže znieť, ako naučená fráza z projektového dokumentu, tak naozaj netreba zabudnúť na vyjadrenie spätnej väzby. My v ADRA nezabúdame na slovné ocenenie dobre vykonanej práce a záverečné zhodnotenie projektu spolu s partnermi.
Ako reagujete na výpady na sociálnych sieťach, že dobrovoľníčiť a pomáhať treba hlavne doma, a nie kdesi v zahraničí?
Naša organizácia pomáha účinne vo svete, ale i doma. A keďže máme v tíme expertov na humanitárnu a rozvojovú pomoc, treba ju využiť tam, kde je potrebná. Pomáhať v tzv. rozvojových krajinách má zmysel nielen z morálneho hľadiska, ale aj z hľadiska prevencie napríklad neželanej migrácie a fenoménu utečenectva, ktorého sa doma v SR tak veľmi obávame. Ak je situácia v regiónoch, zmietaných občianskou vojnou či hladomorom, neriešená a neúnosná, obyvateľstvo je nútené opustiť svoje domovy. Humanitárni pracovníci a dobrovoľníci však môžu zasiahnuť na mieste tým, že budú nielen riešiť následky danej situácie, ale pôjdu aj po jej príčinách. Odpoveď na túto otázku je ale, samozrejme, zložitejšia… V každom prípade začať možno s dobrovoľníckymi aktivitami už doma. Príležitostí je naozaj dosť.
Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: ADRA Slovensko
(Poznámka: Časti rozhovoru boli publikované v časopise Profit 1/2019)
_____________________________________________________________________________
Rozhovor je súčasťou projektu Humanitarian Volunteers in Action (Humanitárni dobrovoľníci v akcii), ktorý je financovaný Európskou komisiou v rámci iniciatívy EU Aid Volunteers a riadený Európskou výkonnou agentúrou pre vzdelávanie a kultúru (EACEA) v spolupráci s Generálnym riaditeľstvom pre civilnú ochranu a operácie humanitárnej pomoci EÚ (DG ECHO).
SK 
EN